téma týždňa

[téma týždňa] #after all this time?

4. december 2016 at 19:33 | Danielle
Človek ani nevie kde má začať. Pretože opäť prešla nejaká doba a ja si opäť sadám za stôl k tejto modernej písacej búdke. Je toho tak veľa, že ani neviem, čo všetko chcem povedať. I keď je pravda, že by som sa mala v tejto chvíli venovať úplne niečomu inému. Školské povinnosti počkajú! Ale nemôžem si pomôcť a musím zo seba všetko vypustiť von.

Počas prvého týždňa tohto školského roka som opäť nevedela čo so sebou. Zažila som asi najlepšie leto vôbec a len tak zrazu som sa ocitla v situácii, keď som sa na svet musela pozerať z úplne inej perspektívy. Realita ma svojou veľkou päsťou udrela do brucha ani som nevedela ako. Jednoducho v živote sa všetko deje z určitého dôvodu. A naozaj tomu verím. Raz ste hore a raz dole. Našťastie som si veľmi rýchlo uvedomila, že sa nechcem opúšťať. Že chcem a potrebujem urobiť niečo prevratné. A tak som začala neskutočne rýchlo plánovať svoju budúcnosť. Chcela som byť iná. Chcela som vypadnúť zo svojho stereotypu. Nemožno povedať, že od apríla (a predovšetkým cez leto) sa v mojom živote neudialo nič významné. Ale túžila som po niečom väčšom. Možno to teraz znie sebecky, ale naozaj šlo iba o mňa. Nikoho som sa nesnažila ohúriť, nikomu som sa nesnažila vyrovnať, nikoho som nechcela napodobňovať. Bola to moja vlastná potreba. Byť lepším človekom. Byť užitočná. Niekam sa posunúť. Odosobniť sa. Skúšať nové. Žiť oveľa viac. Užívať si. Chcela som byť prospešná pre seba aj pre okolie. A tak som svoje myšlienky začala premieňať na činy. Ak sa to tak dá vôbec nazvať. Možno som nektoré vypustila nahalas z úst príliš skoro a nepremyslene. Ale nepokladám to za chybu. Som síce dievča, ktoré žije pre prítomnosť, ale budúcnosť mu nie je cudzia.

[téma týždňa] #novoročné predsavzatie

3. january 2016 at 22:55 | Danielle
Prvýkrát v živote nepociťujem, že je ďalší nový rok. Prvýkrát v živote si neuvedomujem, že nastala nejaká zmena. Prvýkrát nevnímam tú atmosféru. Jediné, čo ma ťaží na srdci je, že krásny vianočný čas je už len spomienkou.
Píše sa rok 2016. Je zvláštne vysloviť to nahlas, napísať to. Začína ďalšia nová etapa našich životov. Teda aspoň tak sa to hovorí. Všetci sa tešia, že môžu začať s novým a predovšetkým čistým štítom. Cítia sa ako znovuzrodení. Myslia si, že konečne ich neťaží minulosť, že konečne budú môcť začať nanovo. Lenže minulosť sa nevymaže z večera do rána, ani za pár rokov! Nevymaže sa vôbec. Tak to jednoducho funguje. Čo sa stalo už sa neodstane a neovplyvní to ani zmena číslice ďalšieho kalendárneho roka.
Prečo si ľudia dávajú "novoročné predsavzatia"? Dlhočizné zoznamy prianí a snov na nadchádzajúci rok. Prečo to robia, keď to vôbec nemá ten správny efekt? Pre lepší pocit? Pre to, aby sa mohli s niekým porovnávať? Veď to nedáva zmysel. Nechápem pointu tohto zvyku, keďže 90% populácie nesplní ani jeden zo svojich cieľov. Vykašlú sa na celý zoznam predsavzatí hneď v prvý deň, pretože sa im nechce a potom na ne zabudnú, ďalej sa nimi nezaťažujú. Alebo ich nesplnia z veľmi prostého dôvodu - pretože sú nezmyselné a neuskutočniteľné.

[téma týždňa] #láska

24. january 2014 at 23:08 | Danielle
Čo je to LÁSKA? Sú to len písmená, alebo je v tom niečo viac? Je to chémia? Je to napísané vo hviezdach? Je to nadprirodzená moc? Čo sa s nami deje, keď stretneme svoju chýbajúcu polovičku? A ako vlastne rozoznáme niekoho, kto nás priťahuje? Prečo máme vždy pomotanú hlavu? Prečo nám srdce neustále bije ako o preteky? Čo máme robiť? Je naozaj veľmi ťažké v tomto zvláštnom stave rozmýšľať rozumne.
 
 

Advertisement
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive