lady danielle

ženy.

29. may 2018 at 21:43 | Danielle
...

odujeme sa. dotkne sa nás každá maličkosť. stačí jedna odpoveď, ktorá nás škouje a zmení sa celý deň. všetka dobrá nálada je preč. začneme sa trápiť, čo zlé sme povedali alebo spravili. nedokážeme sa už na nič sústrediť. zrazu nevieme čo so sebou a sme odporné. sme plné zlosti. máme chuť všetkým vynadať. byť uštipačné, aby sa aj ostatný cítili nepríjemne. chceme mať kamennú tvár a predstierať, že so žiadnym citom to v nás nepohlo. neplakať. nemať v hlave najhoršie scenáre. ale nejakým spôsobom sa od toho nevieme odosobniť. vieme jednoducho zúriť a často bez dôvodu. asi to máme v krvi. ale každú z nás to obťažuje a nikto si neuvedomuje, že sa toho chceme zbaviť. konáme bezhlavo. unáhlene. potom začneme rozmýšľať akú hranicu sme prekročili. a pri tom sme nič zlé nemysleli. lenže keď za úprimnosť dostaneme výčitku (a možno to tak vôbec nebolo myslené, ale tebe to tak pripadalo), bolí to. a nech spravíme čokoľvek, či správne alebo nie, aj tak nás to všetko mrzí.

sme proste tak dobré až sme blbé.

20/1/2018

20. january 2018 at 12:27 | Danielle
Existujeme a fungujeme už krásny 4. rok!

already september

6. september 2017 at 19:23 | Danielle
Najnáročnejšie a najviac obávané obdobie, ktoré mi po celý rok naháňalo strach, desilo ma pri každej myšlienke na nasledujúci deň, v konečnom dôsledku najhoršie leto vôbec, sa skončilo. Kým sa všetci hrnuli k moru, čľapkali sa vo vode a chytali bronz, ja som si robila pohodlie kdesi v chládku nad kopou poznámok a hrnula som sa do učenia. Snažila som sa nevšímať si tie šťastné bezstarostné tváre užívajúce si krásne počasie a prázdninovú atmosféru. Snažila som sa nevnímať extrémne teplo a pariaci sa mozog. Snažila som sa nezosypať z toho, čo ma čaká.

work hard dream big

15. july 2017 at 20:13 | Danielle
Pokoj.

Toto slovo vystihuje situáciu, v ktorej sa chcem nachádzať. Mám chuť užívať si leto ako každý vysokoškolský rovesník. Chcem byť bezstarostná, nad ničím sa nezamýšľať, nerobiť si z najbližších štyroch týždňov peklo zo života. Chcem sa opaľovať na balkóne, kúpať v bazéne, byť s kamarátmi a zabávať sa. Tancovať. Avšak nie vždy máme to, po čom túžime a bohužiaľ pre mňa letné plánovanie teraz predstavuje slepú uličku.

decision

5. april 2017 at 21:19 | Danielle
Pocit šťastia vyvoláva úsilie dosiahnuť vytýčený cieľ. Požičala som si slová Bridget Jonesovej a maximálne s ňou súhlasím. Viem o čom hovorí. Zažila som to. Horšie je, keď sa to vytratí.

Niekedy príliš špekulujem. Polemizujem o tom, čo všetko by som chcela vyskúšať, čo všetko by som mohla dosiahnuť, ale výsledky nie sú dostupné. Akoby som začala milión vecí naraz a ani jednu z nich poriadne nedokončila. Následne z úst vypustím slová, o ktorých začnem premýšľať až vtedy, keď sa nedajú vrátiť späť. Potom som zo seba nešťastná, ako nemožne uvažujem a ako nezodpovedne pristupujem k svojej maličkosti. Som predsa vo veku, kedy by som mala mať viac ako polovicu, ak nie aj celú svoju budúcnosť vymyslenú. Mala by som mať jasnú predstavu a robiť všetko preto, aby som sa k jej realite aspoň priblížila. Malo by mi to všetko robiť radosť. Namiesto toho sa topím, ale o pomoc nestojím. Som príliš hrdá na to, aby som o ňu niekoho žiadala. Chcem to zvládnuť sama.

súrja namaskár

22. march 2017 at 18:47 | Danielle
Netuším odkiaľ môj nos zaňuchal kávu, ale mám na ňu nesmiernu chuť. A aj keď viem, že nával kofeínu nebude mať na môj organizmus vo večerných hodinách žiadny účinok, aj tak ju nevypijem, pretože by som aj tak nezaspala.

Začiatok tohto týždňa bol pre mňa výnimočný. Okrem toho, že bol v pondelok medzinárodný deň šťastia (o čom nikto samozrejme netušil a vie to iba diár z EVI), som nesmierne šťastná, že prvý jarný deň prišiel ako veľká voda a s ním aj jarná rovnodennosť, vďaka ktorej som zažila 108 pozdravov slnka. Nešlo iba o sled dvanástich po sebe idúcich pohybov, ktoré sa opakovali. Má to hlbší význam. Je to ako cyklus života. Ale o tom možno inokedy. Tieto dve hodiny môjho života mi pomohli uvedomiť si...vlastne všetko (a rozhodne som si nemyslela, že sa budem cítiť vyčerpane a spokojne zároveň). Joga mi jednoducho prehovorila do duše. Je upokojujúca. Je o vytrvalosti a trpezlivosti. A presne to potrebujem. Vďaka nej zisťujem, že sa dokážem lepšie rozhodnúť.

be productive

17. march 2017 at 22:28 | Danielle
Prší.

Naozaj neverím, že sa zmieňujem o počasí, ale táto nepatrná meteorologická zmena mi robí radosť. Dávno som sa totiž necítila takto dobre. Ale nie je to len zvuk dažďa na parapetnej doske, ktorý mi zlepšil náladu. Je to predovšetkým fakt, že som konečne zdvihla zadok a obula svoje staré pozliepané krásavice. Po dvojtýždňovom mentálnom pripravovaní sa a presviedčaní toho popleteného orgánu, ktorý mi visí v hlave, že už je konečne správny čas, som bola behať. Paradoxom pre mňa je, že je to presne rok (s odchylkou dvoch dní), čo som sa takto prvýkrát vybrala von. Avšak vtedy som si skoro vypľula pľúca. Dnešný oduševnený súboj s protivetrom bol relatívne príjemný. Akoby som si v októbri nedala žiadnu zimú pauzu. A to som si myslela, že návrat k tejto športovej záľube bude po polroku náročný. Opäť som sa však presvedčila, že trápiť sa dopredu je zbytočné mrhanie energiou.

popolcová streda

1. march 2017 at 19:53 | Danielle
Neznášam ťa. Prepáč. Ďakujem ti.

Od dnes každý deň začínam slovami ja budem. Pretože keď chcem dosiahnuť svoj cieľ, musím preň niečo urobiť. Nechce sa mi. Veta, ktorú vidím poslednýkrát. A všetky myšlienky na lenivosť vymažem. Už viac pre mňa nebudú existovať. Do teraz som sa cítila, ako by som mala zatiahnutú ručnú brzdu. Je načase konečne ju odistiť a pohnúť sa. Odpustím ľuďom, ktorí ma ranili. Poďakujem im, že tu boli. Že ma naučili nevzdať sa. Je úbohé držať v sebe nenávisť. A je správne smiať sa a tešiť sa zo života, nech už je akýkoľvek. Lebo život je dar.

20/1/2017

20. january 2017 at 18:32 | Danielle
A tretí rok je za nami! Nie na darmo sa hovorí do tretice všetko dobre. Preto dúfam, že aj tento rok bude úspešný a aj naďalej (a snáď častejšie a pravidelnejšie) sa budem pričiňovať svojou aktivitou na fungovaní tejto stránky.

stop thinking and just let things happen

29. august 2016 at 15:19 | Danielle
Nie je nič horšie, ako keď váš mozog nepretržite pracuje. Neviete ho vypnúť a vám sa pred očami neustále premietajú rôzne udalosti. Stále rozmýšľate. Na začiatku tohto leta som sa predierala presne takýmito chodníčkami. Myšlienky v mojej hlave sa nedali zastaviť. Od vtedy však ubehli dva mesiace. A čo sa zmenilo? Mám pocit, že všetko od základov. Podarilo sa mi získať brigádu. Na ten entuziazmus si pamätám do dnes (a stále sa ma drží). Nie je to vždy med lízať, to je pravda, ale som spokojná. Rozhodne mi rýchlejšie ubehne čas. Je to príjemná zmena. Ak som sa počas školského roka venovala športu permanentne, tak po uplynulé týždne som si myslím naložila do tela. Nevravím, že zdolávam extrémne výzvy, ale zdokonaľujem sa. Aspoň tak to cítim. A ženie ma to vpred. Užívam si každý jeden deň a teším sa zo svojich výkonov. Nikdy som nemyslela, že behaniu takto prepadnem. Je pravda, že bežcov som obdivovala už dávno. Ich výkon, schopnosť bez slova zobrať sa a ísť a neprestať. Ale nikdy som o tom neuvažovala reálne. Raz mi niekto povedal, aby som nerozmýšľala a konala, riskovala, skúšala. A tak som sa odhodlala. Netvrdím, že je to vždy božský pocit. Sú dobré a zlé dni. Ale vždy sa cítim dobre, keď dokončím to čo som začala. Je to pre mňa zakaždým očista duše. Ste vonku v prírode a vaša myseľ je prázdna. Najlepší liek na svete! A keď nad ničím neuvažujete, vtedy sa všetko začne hýbať.
 
 

Advertisement

Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive