already september

6. september 2017 at 19:23 | Danielle |  lady danielle
Najnáročnejšie a najviac obávané obdobie, ktoré mi po celý rok naháňalo strach, desilo ma pri každej myšlienke na nasledujúci deň, v konečnom dôsledku najhoršie leto vôbec, sa skončilo. Kým sa všetci hrnuli k moru, čľapkali sa vo vode a chytali bronz, ja som si robila pohodlie kdesi v chládku nad kopou poznámok a hrnula som sa do učenia. Snažila som sa nevšímať si tie šťastné bezstarostné tváre užívajúce si krásne počasie a prázdninovú atmosféru. Snažila som sa nevnímať extrémne teplo a pariaci sa mozog. Snažila som sa nezosypať z toho, čo ma čaká.


Štátnice v auguste! Už nehádam prečo. Dôležité je, že celú túto maškarádu som úspešne zvládla. Najkomickejší bol práve deň pred touto popravou, ako sme to v našich kruhoch radi nazývali. A keďže študujem 150 kilometrov od rodného mesta, cesta vlakom sa mi z pamäte nikdy nevymaže. Obula som si sandále, z ktorých mi postupne odpadli podrážky. Kým som docestovala, na nohách mi zostala len vrchná časť a chôdza v nich bola takmer nemožná. Pohľady okoloidúcich boli na nezaplatenie. Topánkové dobrodružstvo pokračovalo aj na druhý deň v lodičkách, vďaka ktorým som počas odpovede na štátnej skúške trpela asi viac ako samotným stresom. Bolesť mi spôsobovali otlaky, pre ktoré som už večer nemohla poriadne chodiť. O týždeň neskôr som pri korčuľovaní neubrzdila malý briežok a rozbila si koleno. Kým som prišla domov zmodrel mi ukazovák na ruke. A mohla by som pokračoať ďalej. Nemyslím, že som typ človeka, ktorý priťahuje nehody, no niekedy sa na mňa lepia ako cukrová vata.

Dnes sa nad tým veselo zabávam. Vtedy som však bola z tejto celkom neškodnej maličkosti na pokraji nervového zrútenia. Mala som pocit, že je to predzvesť niečoho zlého. Ale ako by topánky mohli znamenať zlyhanie? V stresových situáciách si zabúdam uvedomovať, že každá udalosť má svoje dôvody. Niekedy je ťažké nebrať veci tragicky, ale je dôležité nevidieť vo všetkom tú najhoršiu predstavu. S odstupom času zisťujem, že topánky ma mali rozptýliť, mali ma priviesť na iné myšlienky, odpútať pozornosť od vedomostí a od nervozity zo skúšky. Lenže ja som to tak nevnímala. Bála som sa, že to nezvládnem, že sklamem rodičov (a seba), že nebudem mať šťastnú ruku pri výbere otázok, že všetko zabudnem, že pri mojej príprave mi dopíše pero, že bude teplo a ja sa budem potiť, že bude pršať a ja nebudem mať dáždnik...

Strach zatemňuje myseľ a v mojom prípade spôsobuje aj plač. Ale tvrdou prácou je možné dosiahnuť svoj cieľ, vždy je tam aspoň minimálna pravdepodobnosť na jeho uskutočnenie. A pozitívne myslenie je základom každého úspechu. Koniec koncov, ja som to dokázala (s vyznamenaním - ani neviem, ako sa mi to podarilo). Moje 5 týždňové mučenie ma stálo iba 5 minút slávy pred komisiou. A aj vďaka boľavým nohám som dosiahla vrchol svojho mesačného letného úsilia.

autor: Danielle
 


Comments

1 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 9. september 2017 at 13:18 | React

Dani, gratulujem ešte raz ku štátniciam a chválim pozitívny prístup :)

P.S.: ďakujem za krásny komentík, som veľmi rada, že sa ti páčia fotky :)

2 Adela Adela | Web | 9. september 2017 at 15:23 | React

Tak hlavně, že si to zvládla - gratuluju! :)

3 ┼Eleanore Samanthe Lune┼	| ┼Eleanore Samanthe Lune┼ | | Web | 9. september 2017 at 19:13 | React

pěkný blog

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive