decision

5. april 2017 at 21:19 | Danielle |  lady danielle
Pocit šťastia vyvoláva úsilie dosiahnuť vytýčený cieľ. Požičala som si slová Bridget Jonesovej a maximálne s ňou súhlasím. Viem o čom hovorí. Zažila som to. Horšie je, keď sa to vytratí.

Niekedy príliš špekulujem. Polemizujem o tom, čo všetko by som chcela vyskúšať, čo všetko by som mohla dosiahnuť, ale výsledky nie sú dostupné. Akoby som začala milión vecí naraz a ani jednu z nich poriadne nedokončila. Následne z úst vypustím slová, o ktorých začnem premýšľať až vtedy, keď sa nedajú vrátiť späť. Potom som zo seba nešťastná, ako nemožne uvažujem a ako nezodpovedne pristupujem k svojej maličkosti. Som predsa vo veku, kedy by som mala mať viac ako polovicu, ak nie aj celú svoju budúcnosť vymyslenú. Mala by som mať jasnú predstavu a robiť všetko preto, aby som sa k jej realite aspoň priblížila. Malo by mi to všetko robiť radosť. Namiesto toho sa topím, ale o pomoc nestojím. Som príliš hrdá na to, aby som o ňu niekoho žiadala. Chcem to zvládnuť sama.


Rozhodnutia. Najnáročnejšia činnosť vôbec. Tu nezohráva úlohu iba to, že som žena a my ženy sme samozrejme od prírody nerozhodné. Ale ešte k tomu som narodená v znamení váh, čo je katastrofálna kombinácia. Pokiaľ sa neviem rozhodnúť či si objednám veľkú alebo malú kávu, alebo či si kúpim červený alebo čierny náramok, ešte stále sa nachádzam v škále priemernej ženy, ktorá Vás minimálne pobaví svojim výkonom. Ale v momente, keď som postavená pred situáciu, ktorá mi má zmeniť život, nedokážem rozumne uvažovať.

Určite to každý zažil. Vaše áno alebo nie má zmeniť celú Vašu budúcnosť. A máte dve možnosti. Buď to beriete optimisticky ako výzvu, čo je úžasné. Alebo Vás prepadne strach, neistota a úzkosť, ale táto možnosť pravdaže nie je príjemná a ideálna. Preto sa s ňou snažíme bojovať. A je iba na nás, či budeme mať veľké ego a na názory ostatných sa vykašleme, alebo tú pomoc nakoniec naozaj prijmeme. Nech už sme akýkoľvek nikto nie je dokonalý. Nikto nebol ani nebude. A ani ja nie som. Hovorí sa, že sa učíme z vlastných chýb. Ale nikto nepovie, koľkokrát sme tú istú zopakovali a stále sa z nej nepoučili. Lebo sme jednoducho naivní a veríme, že vždy to dopadne inak.

Preto možno niekedy pôsobím hrdo a odmerane a mám kamennú tvár. Možno je to preto, že som zahĺbená do seba a snažím sa, aby bolo so mnou spokojné aj okolie. Ale nech sa trápim akokoľvek, nakoniec sa vždy obrátim na rodičov. Niekedy ich možno beriem ako poslednú možnosť, pretože im chcem dokázať, že som silná a dospelá, ale stále som to malé dievčatko, ktoré ich potrebuje, len si to neuvedomujem. A aj keď nie som každý deň najlešou dcérou pod slnkom, oni sú tu pre mňa vždy. Vo všetkom ma podporujú a myslím, že ma dokážu správne usmerniť. Som im vďačná za všetko na svete. Vážim si ich! A vďaka nim všetky možnosti vyzerajú ako perfektná voľba.

♥ ♥ ♥

autor: Danielle
 


Comments

1 moje-farby moje-farby | Web | 5. april 2017 at 21:29 | React

pekný článok s krásnym záverom :)

2 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 14. april 2017 at 20:56 | React

krásne si to napísala, Dani :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive