súrja namaskár

22. march 2017 at 18:47 | Danielle |  lady danielle
Netuším odkiaľ môj nos zaňuchal kávu, ale mám na ňu nesmiernu chuť. A aj keď viem, že nával kofeínu nebude mať na môj organizmus vo večerných hodinách žiadny účinok, aj tak ju nevypijem, pretože by som aj tak nezaspala.

Začiatok tohto týždňa bol pre mňa výnimočný. Okrem toho, že bol v pondelok medzinárodný deň šťastia (o čom nikto samozrejme netušil a vie to iba diár z EVI), som nesmierne šťastná, že prvý jarný deň prišiel ako veľká voda a s ním aj jarná rovnodennosť, vďaka ktorej som zažila 108 pozdravov slnka. Nešlo iba o sled dvanástich po sebe idúcich pohybov, ktoré sa opakovali. Má to hlbší význam. Je to ako cyklus života. Ale o tom možno inokedy. Tieto dve hodiny môjho života mi pomohli uvedomiť si...vlastne všetko (a rozhodne som si nemyslela, že sa budem cítiť vyčerpane a spokojne zároveň). Joga mi jednoducho prehovorila do duše. Je upokojujúca. Je o vytrvalosti a trpezlivosti. A presne to potrebujem. Vďaka nej zisťujem, že sa dokážem lepšie rozhodnúť.


Dýchanie a sústredenie. Nič nie je dôležitejšie. Keď sa snažím meditovať (snažím, pretože nemyslieť na nič sa mi ešte nepodarilo), cítim sa, ako by som lietala alebo plávala vo vzduchu. Mať prázdnu myseľ, myslím skutočne prázdnu, nie je jednoduché. Ale je príjemné len tak sedieť alebo ležať so zatvorenými očami a nechať sa unášať momentu, ktorý je vyhradený iba pre mňa. Avšak niekedy je aj päť minút dlho. No ako všetko v mojom živote, aj tu mám ambície zdokonaliť sa. Pretože aj filozof Friedrich Nietzsche tvrdil, že by sme so sebou nikdy nemali byť spokojný a keď sa nám podarí dosiahnuť nami určený cieľ, mali by sme si stanoviť vždy nový. A ja sa stotožňujem s touto myšlienkou.

Utorkové ráno bolo iné. Obloha bola čistá a jasná. Slnko svietilo oveľa žiarivejšie. Všetky operence spievali a bolo takmer nemožné ignorovať ich. Dokonca aj vzduch bol iný. Cítila som vôňu trávy, zeme, stromov. Príroda sa zobudila a mňa to teší. Možno sa počasie s nami bude chcieť ešte chvíľu zahrávať, ale rada by som už odložila zimnú bundu, v ktorej sa asi jediná premávam po meste (meteorológovia by sa mali naučiť nezávadzať nás). Keď si človek uvedomí ako ten čas beží/letí (vyberte si čo chcete), možno je to miestami desivé. Bakalárska práca je jediné, na čo dokážem neustále myslieť. Koniec marca je už relatívne obdobie s milión výkričníkmi. Preto som sa rozhodla pre jogu a meditácie. Človek sa nejako potrebuje vyrovnať sám so sebou. Podporiť sa. Veriť si. Veriť v niečo. Je dobré, keď máme vieru, nech už je akákoľvek a nech ten dotyčný je ktokoľvek. A myslím, že je správne mať nádej. A modliť sa. Nemám na mysli odriekavanie básničky, ktorú raz niekto napísal. Jedine túžba, ktorá vychádza priamo zo srdca môže byť považovaná za pravú motlidbu. A keď je úprimná a naozaj na nej pracujeme, vtedy je uskutočniteľná.

Večerné kávičkovanie si radšej odložím na neskoršie chvíle, keď mi už naozaj bude horieť za zadkom. Zatiaľ uprednostním čaj a svojho Boha. Každý nejakého máme, hovorte si čo chcete. A ja o mojom nemusím hovoriť preto, aby som v neho verila.

autor: Danielle
 


Comments

1 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 24. march 2017 at 16:19 | React

Dani, tú jógu chválim, my sme tiež začali s babami chodiť u nás na intráku a je to super, lebo celé dni sedíme a nič a chrbát si to odnáša :D
a inak krásny článok :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive