April 2015

darovala som krvičku

21. april 2015 at 11:26 | Danielle |  lady danielle
Sama tomu nemôžem uveriť. Odobrali mi 400 ml krvi. Nemám rada ihly a z krvi mi býva blbě. Ale bolo to správne rozhodnutie. Neľutujem to!
Ani si neviete predstaviť, koľko ľudí prišlo darovať krv. Bola to moja prvá skúsenosť a neskutočne som sa bála. Najprv som vypísala vyplňovací formulár, v ktorom som zaznačila svoje osobné a zdravotné údaje. Potom nasledovalo čakanie. Keď som sa dostala na rad, ako prvé mi odobrali vzorku krvi (z prsta - malé nepríjemné pichnutie), aby zistili, akú mám krvnú skupinu a aké mám hodnoty krvi. Zmerali mi tlak a potom som sa presunula na lehátko, kde si ma už zdravotná sestra pripravovala na transfúziu. Nebolo to nič strašné. Jediné, čoho som sa obávala, bola veľká hrubá ihla, ktorú som mala vpichnutú v ruke. Ale bolo to úplne v pohode. Trvalo to len 10 minút, počas ktorých som pokojne ležala. Párkrát som zapunpovala dlaňou, aby mi lepšie prúdila krv a potom bolo po všetkom. Na konci som dostala sladké papaníčko, aby som si doplnila cukor a vypila som veľa, naozaj veľa vody. Určite pôjdem darovať krv aj nabudúce. Je to naozaj dobrý skutok.
Som prvohrdina! A som na seba hrdá!

výlet do Trnavy no. 4

12. april 2015 at 19:57 | Danielle |  lady danielle
Raz za čas sa stane, že moja múza Zitka ma opustí bez akéhokoľvek oznámenia. A práve to sa stalo posledných pár týždňov. Mala som nudné, lenivé obdobie, bez chuti do písania. Žiadny nápad, žiadna inšpirácia. Nič. A paradoxne som mala veľmi zaujímavý mesiac s bohatými zážitkami.
Zúčastnila som sa na exkurzii. A hneď v štyroch inštitúciách: dabingové štúdio v Bratislave, televízia Markíza, základná umelecká škola (toto jediné bolo odveci, pretože nám vysokoškolákom ukazovali ako malé deti zo základnej školy vedia vytvoriť video) a rádio Expres. Výlet sa mi veľmi páčil. Dozvedeli sme sa ako sa dabuje a ako dlho trvá nadabovať film či jednu časť seriálu, videli sme priestory televíznych novín či telerána a boli sme ohromení, ako flexibilne to funguje v rádiu. Trvalo to celý deň a boli sme neskutočne uťahaní a unavení. Ale bolo to super. So spolužiačkou sme si spravili veľa fotiek a všetci sme dostali tričká s logom rádia Expres, čo bola sladká bodka na záver dlhého dňa.
Ďalej by som chcela zagratulovať železniciam Slovenskej republiky! To, aké sú empatické a dochvíľne, to je jedna balada... Trt makový!!! Taká som nasratá na tie vlaky, až to bolí. Môj zážitok sa odohral hneď deň po exkurzii. Z Tranvy som domov cestovala namiesto troch hodín neskutočných sedem hodín (ale z časti to bola ja moja vina, pretože som vymýšľala a šla som cez Bratislavu a nie cez Galantu, ako chodím). Vystúpila som na Vinohradoch a keď som vyšla na nástupište, môj druhý vlak, na ktorý som mala nastúpiť, mi odchádzal pred nosom. Joj či som bola šťastná! Tak som sa odviezla do Galanty (Bratislavu nepoznám a tá stanica bola strašidelná), kde som na ďalší vlak čakala takmer 2 hodiny. Ešteže sú tie vlaky zadarmo, inak by ma porazilo.
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive