cyklotúra

8. june 2014 at 17:19 | Danielle |  lady danielle
Moji milovaní! Prajem vám krásne popoludnie, plné tepla a neodmysliteľného potu :) Keďže dnes je tak neskutočne krásne, vybrala som sa s ocinom na cyklotúru. Teda, vymyslela som si to už včera, čiže dnes som to už iba s radosťou zrealizovala. Konečne po tých prepršaných a chladných dňoch sme mohli vyraziť na bicykle. Vlastne, konečne som nebola lenivá a chcelo sa mi podniknúť niečo viac dobrodružné. Vybrali sme sa teda na hrad u nás v meste. Lepšie povedané, na zrúcaninu hradu, ktorá je jednou z mnohých pamiatok veľmi navštevovaná.


Pôvodne sme chceli vyraziť ráno, aby sme sa vyhli najväčšiemu teplu, no náš byt sme opustili krátko pred 11. Prvé minúty nášho výletu boli ako vždy v poriadku. Obaja sme vládali a obaja sme to užívali. Akonáhle sme sa však dostali pod kopec, ktorý bol našou výzvou zdolať ho, myslela som, že skolabujem. Ten kopec bol neskutočne strmý a dlhý. Takmer po celý čas, ako sme sa snažili dostať navrchol, sme si bicykle museli tlačiť. Možno si myslíte, že je to jednoduché (alebo jedoduchšie, ako ťahať na bicykli), ale to vôbec nie je pravda. Každú chvíľu sme si dávali pár sekundovú prestávku, aby sme chytili dych a mohli pokračovať.

V polovici tohto nášho dlhočizného kopca som začala ľutovať, že som si vôbec vymyslela sem ísť, ale nechcela som sa tak ľahko vzdať. Skoro po trištvrte hodine sme sa dostali na akúsi rovinku a dokonca moje srdce poskočilo, keď uvidelo, že sa budeme spúšťať dolu kopcom. Bolo to úžasné, keď ste nemuseli nič robiť, len sedieť a brzdiť (síce aj to bolo trochu bolestivé, keďže po "kvalitnom", kameňmi posiatom chodníku, nie je príjemné sa spúšťať, ešte k tomu v strmom kopčisku - vaše ruky a zadok budú mať zážitok:)). Až sme sa dostali na rázcestie, ktoré bolo znamením, že od cieľa nás delí už iba pár metrov a to v podobe ďalšieho strmého kopca. Nečakané :) A tak sme sa na ten vrchol z posledných síl dostali! A víťazoslávne som si po hodinke sadla :) Pekne sme si oddýchli, poobdivovali výhľad na naše mesto, pofotili zopár fotiek, ktoré nakoniec nežiarili kvalitou, ale aspoň máme pamiatku a hlavne spomienky.

Po chvíli sme sa spustili dolu kopcom a nechali sme vietor, nech nám usuší pot z tvárí. Vybrali sme si prijateľnejšiu a lepšiu trať, čiže žiadne skaly, iba asfalt. Aby som to vysvetlila, k zrúcanine vedú 3 cestičky: jedna pre autá a dve pre turistov. Nepochopím, prečo sme nemohli ísť tou pohodlnejšou cestou aj hore :) Cestou sme sa zastavili na medokýši, pretože sme boli veľmi, ale naozaj veľmi smädní. Chvíľu sme si posedeli pri vode a potom sme už upaľovali domov naplniť bruchá jedlom. No a po výdatnom obede na nás už čakala pohodlná posteľ, v ktorej sme si po náročnom výlete mohli konečne oddýchnuť a nabrať nové sily...
Usmievajte sa a pekný deň!

autor: Danielle
 


Comments

1 Celene Celene | Web | 8. june 2014 at 17:48 | React

máš můj obdiv, bych chcípla! :D ta animace Emmy a Hooka v menu je naprosto boží, byla to úžasná scéna a super, že jsi to začala znova sledovat :-)

2 DelusH DelusH | Web | 11. june 2014 at 21:06 | React

Fuuuuha, ty jsi teda dooobrá:) Mně tuhle stačil výlet s kámoškou, ale to už je tak dva roky zpátky ... v létě v tom největším horku jsme se vydaly za druhou kámoškou, která bydlí o pár vesnic dál. Cesta tam po cyklostezce byla v pohodě, ale potom cesta po normální silnici a furt do kopce, slunce pražilo ... no, jako měly jsme dost ... kámoška to pak odmarodila s úpalem ...takže fakt klobouk dolů:)

3 Denisa Denisa | Web | 15. june 2014 at 14:22 | React

Skvěle fotky:-) no můj obdiv máš každopádně taky, já bych to asi nedala!:-D

4 Renaiti Renaiti | Web | 15. june 2014 at 21:34 | React

Máš můj obdiv holka! Já bych to prostě nezvládla! :)...
Každopádně fotky jsou velmi povedené! Umíš moc hezky fotit :)...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
Copyright: © 2014 - 2018 | Picture sources: google & ME :) | archive