stop thinking and just let things happen

29. august 2016 at 15:19 | Danielle |  lady danielle
Nie je nič horšie, ako keď váš mozog nepretržite pracuje. Neviete ho vypnúť a vám sa pred očami neustále premietajú rôzne udalosti. Stále rozmýšľate. Na začiatku tohto leta som sa predierala presne takýmito chodníčkami. Myšlienky v mojej hlave sa nedali zastaviť. Od vtedy však ubehli dva mesiace. A čo sa zmenilo? Mám pocit, že všetko od základov. Podarilo sa mi získať brigádu. Na ten entuziazmus si pamätám do dnes (a stále sa ma drží). Nie je to vždy med lízať, to je pravda, ale som spokojná. Rozhodne mi rýchlejšie ubehne čas. Je to príjemná zmena. Ak som sa počas školského roka venovala športu permanentne, tak po uplynulé týždne som si myslím naložila do tela. Nevravím, že zdolávam extrémne výzvy, ale zdokonaľujem sa. Aspoň tak to cítim. A ženie ma to vpred. Užívam si každý jeden deň a teším sa zo svojich výkonov. Nikdy som nemyslela, že behaniu takto prepadnem. Je pravda, že bežcov som obdivovala už dávno. Ich výkon, schopnosť bez slova zobrať sa a ísť a neprestať. Ale nikdy som o tom neuvažovala reálne. Raz mi niekto povedal, aby som nerozmýšľala a konala, riskovala, skúšala. A tak som sa odhodlala. Netvrdím, že je to vždy božský pocit. Sú dobré a zlé dni. Ale vždy sa cítim dobre, keď dokončím to čo som začala. Je to pre mňa zakaždým očista duše. Ste vonku v prírode a vaša myseľ je prázdna. Najlepší liek na svete! A keď nad ničím neuvažujete, vtedy sa všetko začne hýbať.
A čo sa týka prázdnin, naozaj to neboli premrhané dni (a snáď sa ešte tých pár "letných" dní do konca septembra bude tiež niesť v tomto duchu). Asi najhektickejšie leto vôbec! Mať plno zážitkov, byť s ľuďmi na ktorých vám záleží a s ktorými si to poriadne užijete. S úsmevom na tvári na všetko spomínate a chcete si to zopakovať. Po dlhom čase si konečne začínam plniť sny a idem za šialenými cieľmi. Žijem! Prichádzam na to, že všetko sa deje z istého dôvodu. Či už vám do života vstúpi človek, alebo je to osobné zlepšenie, alebo len obyčajný úsmev a radosť z pekného dňa. Všetko má svoj čas a my to nezmeníme tým, keď budeme na veci tlačiť. Naučila som sa nechať veci plynúť. Znova som začala byť odvážnejšia a bláznivejšia. Posúvam sa vpred. Skúšam nové veci. Verím v niečo nadprirodzené, v niečo magické. Je to nádherný únik z reality. Možno som momentálne zasnívaná viac než obyčajne. Neviem s presnosťou povedať, čo za tým je. Ale páči sa mi ten pocit.
 

it´s done

15. june 2016 at 21:26 | Danielle |  lady danielle
Mám problém uveriť. Je po skúškach. Prichádza voľno. Vytúžené. Slovami nedokážem vyjadriť ako dobre sa cítim. Pociťujem neuveriteľnú úľavu od všetkého. Miestami mám pocit, že to nie je reálne. Snažím sa prijať toľko pozitívnej energie, koľko vládzem. Konečne sa môžem venovať činnostiam, ktoré ma napĺňajú. Naplno! Po dvoch mesiacoch znova držím v rukách knihu. A prudko sa ponáram do jej deja. Užívam si písmenko za písmenkom, slovo za slovom. Šport má v mojom živote žiarivú zelenú. Nie že by pred tým nemal, ale teraz je to jasnejšie než kedykoľvek pred tým. Som až príliš motivovaná a ženiem sa za cieľom, ktorý som si vymyslela pár mesiacov dozadu. A mám chuť pracovať! Tentoraz to musí vyjsť. Keď spojím tieto tri aktivity dohromady, rysujú sa mi celkom príjemné prázdniny. Nechcem veľa voľného času. Túžim stále niečo robiť a baviť sa pri tom. Možno nebudem s ľuďmi, na ktorých mi záleží, pretože všetci budú rozlietaní, ale urobím všetko pre to, aby to neboli premrhané dni.
Avšak veľmi ťažko sa lúčim so svojim študentským mestom. Viem, že sa sem o dva mesiace vrátim. Zanechávam tu časť zo seba. Ale budú mi chýbať všetky tie dni a život, ktroý som tu žila. Akoby som existovala v dvoch dimenziách, v dvoch paralelných svetoch... Zhrnutie tohto školského roka? Bolo to čarovné, zábavné, príjemné. Bola to zmena. A páčila sa mi. Opäť som rozšírila svoje obzory. Opäť som sa posunula o malý kúsok vpred. Zbavila som sa ťažoby, ktorá sa ma tak dlho držala. Uvedomila som si, čo je pre mňa skutočne dôležité. Našla som spriaznené duše. A cesty vlakom som si začala zázračne užívať. Nech už nasledujúce týždne budú akékoľvek, dúfam v to najlepšie. Vítam leto s otvorenou náručou!

skúškové obdobie v plnom prúde

24. may 2016 at 17:50 | Danielle |  lady danielle
Asi si už neviem predstaviť život bez tohto pochmúrneho stresujúceho obdobia. Vždy po troch mesiacoch nastane. Samé útrapy a zúfalstvo, nedôvera v samu seba a strach z porážky. Za posledných pár dní však tieto pocity nemajú v mojom tele miesto. Vystriedal ich pokoj. A možno povedať, že v menšej miere aj smiech. A možno nevýslovná odvaha postaviť sa problémom tvárou v tvár. Viem, že keď moje predstavy nevyjdú, svet sa nezrúti. Pôjdem ďalej a skúsim to znova. O tom predsa život je. Musím spadnúť! No oveľa dôležitejšie je vstať, neopustiť sa a neľutovať. Nepoddať sa pocitu bolesti a prehry! Nájsť krásu aj v tom zlom a nepríjemnom. Uvedomiť si hodnoty, ktoré sú pre nás opodstatnené, ktoré nás posunú vpred. Vďaka ktorým sa cítime lepšie a sme lepší. Nájsť si niečo, čo nás napĺňa aj v štádiu, kedy sa sústredíme a snažíme podať perfektný výkon. Keďže teraz hovorím o učení, nie je to len o zvýrazňovačkách a bifľovaní sa. Treba si vyvetrať hlavu, inak do nej nič nenatlačíte.
Trvalo mi veľmi dlho, kým som v seba začala veriť. Tak isto mi trvalo, kým som začala byť vyrovnaná sama so sebou a začala sa mať rada takú aká som. Objaviť radosť v maličkostiach je najlepšia radosť! Neobzerajte sa dozadu, nenechajte sa pohltiť minulosťou. Odrazte sa od nej. Vnímajte prítomnosť a ponorte sa do nej. Prijmite čo vám ponúkne a nechajte sa viesť. A ak sa neusmievate, robíte to zle!
 


keď sa práca mení na zábavu

20. march 2016 at 10:40 | Danielle |  lady danielle
Ešte pred dvoma týždňami som bola plná negatívnych myšlienok. Ohľadom školy, ktorú som si vybrala a odboru, ktorý študujem. Nevedela som si predstaviť, ktorým smerom sa bude uberať moja budúcnosť. Moja práca. Môj život. Aká bude moja náplň? Čo budem robiť? A bude ma to vôbec baviť? Nemám totiž v pláne zdržiavať sa niekde, kde sa budem nudiť a nenávidieť všetko okolo. Netúžim každý deň odratávať minúty do konca pracovnej doby. To nie som ja. Potrebujem manuálnu prácu. Chcem robiť niečo, čo ma bude baviť, čo ma bude napĺňať a z čoho budem mať dobrý pocit.
Súčasťou postupu do ďalšieho ročníka (samozrejme okrem úspešného zvládnutia všetkých skúšok na konci semestra) je absolvovať prax v určitom médiu, ktoré si sami vyberieme (a vybavíme). Mojím osudným sa stalo Rádio Lumen. Boli to tie najlepšie strávené hodiny v mojom živote! Najprv som mala strach, že im budem zavadzať. Alebo že budem robiť činnosť, ktorú nezvládnem. No už po prvých pár minútach som sa cítila ako doma. Bola som vo svojom živle. Okrem živého vysielania, ktorého som bola svedkom, som pracovala aj v spravodajskej sekcii. Tvorila som krátke správy, ktoré sa každú hodinu vypustili do éteru. K mikrofónu som sa našťastie nedostala:) Trochu som sa zaučila aj technickým zručnostiam, ako bolo napríklad strihanie reportáže. Je to možno povolanie pod tlakom, ale je zaručene produktívne. A čo je najdôležitejšie, v spoločnosti príjemných ľudí.
Svoju stáž hodnotím na výbornú. A svojej budúcnosti dávam šancu. Neviem, kde skončím. Ale viem, že sa oplatí dúfať v to najlepšie. Optimizmus ma nikdy nesklamal. A preto sa ho musím držať aj teraz!
Copyright: © 2014 - 2016 | Picture sources: google & ME :) | archive