already september

6. september 2017 at 19:23 | Danielle |  lady danielle
Najnáročnejšie a najviac obávané obdobie, ktoré mi po celý rok naháňalo strach, desilo ma pri každej myšlienke na nasledujúci deň, v konečnom dôsledku najhoršie leto vôbec, sa skončilo. Kým sa všetci hrnuli k moru, čľapkali sa vo vode a chytali bronz, ja som si robila pohodlie kdesi v chládku nad kopou poznámok a hrnula som sa do učenia. Snažila som sa nevšímať si tie šťastné bezstarostné tváre užívajúce si krásne počasie a prázdninovú atmosféru. Snažila som sa nevnímať extrémne teplo a pariaci sa mozog. Snažila som sa nezosypať z toho, čo ma čaká.
 

work hard dream big

15. july 2017 at 20:13 | Danielle |  lady danielle
Pokoj.

Toto slovo vystihuje situáciu, v ktorej sa chcem nachádzať. Mám chuť užívať si leto ako každý vysokoškolský rovesník. Chcem byť bezstarostná, nad ničím sa nezamýšľať, nerobiť si z najbližších štyroch týždňov peklo zo života. Chcem sa opaľovať na balkóne, kúpať v bazéne, byť s kamarátmi a zabávať sa. Tancovať. Avšak nie vždy máme to, po čom túžime a bohužiaľ pre mňa letné plánovanie teraz predstavuje slepú uličku.

decision

5. april 2017 at 21:19 | Danielle |  lady danielle
Pocit šťastia vyvoláva úsilie dosiahnuť vytýčený cieľ. Požičala som si slová Bridget Jonesovej a maximálne s ňou súhlasím. Viem o čom hovorí. Zažila som to. Horšie je, keď sa to vytratí.

Niekedy príliš špekulujem. Polemizujem o tom, čo všetko by som chcela vyskúšať, čo všetko by som mohla dosiahnuť, ale výsledky nie sú dostupné. Akoby som začala milión vecí naraz a ani jednu z nich poriadne nedokončila. Následne z úst vypustím slová, o ktorých začnem premýšľať až vtedy, keď sa nedajú vrátiť späť. Potom som zo seba nešťastná, ako nemožne uvažujem a ako nezodpovedne pristupujem k svojej maličkosti. Som predsa vo veku, kedy by som mala mať viac ako polovicu, ak nie aj celú svoju budúcnosť vymyslenú. Mala by som mať jasnú predstavu a robiť všetko preto, aby som sa k jej realite aspoň priblížila. Malo by mi to všetko robiť radosť. Namiesto toho sa topím, ale o pomoc nestojím. Som príliš hrdá na to, aby som o ňu niekoho žiadala. Chcem to zvládnuť sama.
 


súrja namaskár

22. march 2017 at 18:47 | Danielle |  lady danielle
Netuším odkiaľ môj nos zaňuchal kávu, ale mám na ňu nesmiernu chuť. A aj keď viem, že nával kofeínu nebude mať na môj organizmus vo večerných hodinách žiadny účinok, aj tak ju nevypijem, pretože by som aj tak nezaspala.

Začiatok tohto týždňa bol pre mňa výnimočný. Okrem toho, že bol v pondelok medzinárodný deň šťastia (o čom nikto samozrejme netušil a vie to iba diár z EVI), som nesmierne šťastná, že prvý jarný deň prišiel ako veľká voda a s ním aj jarná rovnodennosť, vďaka ktorej som zažila 108 pozdravov slnka. Nešlo iba o sled dvanástich po sebe idúcich pohybov, ktoré sa opakovali. Má to hlbší význam. Je to ako cyklus života. Ale o tom možno inokedy. Tieto dve hodiny môjho života mi pomohli uvedomiť si...vlastne všetko (a rozhodne som si nemyslela, že sa budem cítiť vyčerpane a spokojne zároveň). Joga mi jednoducho prehovorila do duše. Je upokojujúca. Je o vytrvalosti a trpezlivosti. A presne to potrebujem. Vďaka nej zisťujem, že sa dokážem lepšie rozhodnúť.
Copyright: © 2014 - 2017 | Picture sources: google & ME :) | archive