súrja namaskár

Wednesday at 18:47 | Danielle |  lady danielle
Netuším odkiaľ môj nos zaňuchal kávu, ale mám na ňu nesmiernu chuť. A aj keď viem, že nával kofeínu nebude mať na môj organizmus vo večerných hodinách žiadny účinok, aj tak ju nevypijem, pretože by som aj tak nezaspala.

Začiatok tohto týždňa bol pre mňa výnimočný. Okrem toho, že bol v pondelok medzinárodný deň šťastia (o čom nikto samozrejme netušil a vie to iba diár z EVI), som nesmierne šťastná, že prvý jarný deň prišiel ako veľká voda a s ním aj jarná rovnodennosť, vďaka ktorej som zažila 108 pozdravov slnka. Nešlo iba o sled dvanástich po sebe idúcich pohybov, ktoré sa opakovali. Má to hlbší význam. Je to ako cyklus života. Ale o tom možno inokedy. Tieto dve hodiny môjho života mi pomohli uvedomiť si...vlastne všetko (a rozhodne som si nemyslela, že sa budem cítiť vyčerpane a spokojne zároveň). Joga mi jednoducho prehovorila do duše. Je upokojujúca. Je o vytrvalosti a trpezlivosti. A presne to potrebujem. Vďaka nej zisťujem, že sa dokážem lepšie rozhodnúť.
 

be productive

17. march 2017 at 22:28 | Danielle |  lady danielle
Prší.

Naozaj neverím, že sa zmieňujem o počasí, ale táto nepatrná meteorologická zmena mi robí radosť. Dávno som sa totiž necítila takto dobre. Ale nie je to len zvuk dažďa na parapetnej doske, ktorý mi zlepšil náladu. Je to predovšetkým fakt, že som konečne zdvihla zadok a obula svoje staré pozliepané krásavice. Po dvojtýždňovom mentálnom pripravovaní sa a presviedčaní toho popleteného orgánu, ktorý mi visí v hlave, že už je konečne správny čas, som bola behať. Paradoxom pre mňa je, že je to presne rok (s odchylkou dvoch dní), čo som sa takto prvýkrát vybrala von. Avšak vtedy som si skoro vypľula pľúca. Dnešný oduševnený súboj s protivetrom bol relatívne príjemný. Akoby som si v októbri nedala žiadnu zimú pauzu. A to som si myslela, že návrat k tejto športovej záľube bude po polroku náročný. Opäť som sa však presvedčila, že trápiť sa dopredu je zbytočné mrhanie energiou.

popolcová streda

1. march 2017 at 19:53 | Danielle |  lady danielle
Neznášam ťa. Prepáč. Ďakujem ti.

Od dnes každý deň začínam slovami ja budem. Pretože keď chcem dosiahnuť svoj cieľ, musím preň niečo urobiť. Nechce sa mi. Veta, ktorú vidím poslednýkrát. A všetky myšlienky na lenivosť vymažem. Už viac pre mňa nebudú existovať. Do teraz som sa cítila, ako by som mala zatiahnutú ručnú brzdu. Je načase konečne ju odistiť a pohnúť sa. Odpustím ľuďom, ktorí ma ranili. Poďakujem im, že tu boli. Že ma naučili nevzdať sa. Je úbohé držať v sebe nenávisť. A je správne smiať sa a tešiť sa zo života, nech už je akýkoľvek. Lebo život je dar.
 


20/1/2017

20. january 2017 at 18:32 | Danielle |  lady danielle
A tretí rok je za nami! Nie na darmo sa hovorí do tretice všetko dobre. Preto dúfam, že aj tento rok bude úspešný a aj naďalej (a snáď častejšie a pravidelnejšie) sa budem pričiňovať svojou aktivitou na fungovaní tejto stránky.
Copyright: © 2014 - 2017 | Picture sources: google & ME :) | archive