[téma týždňa] #after all this time?

Sunday at 19:33 | Danielle |  téma týždňa
Človek ani nevie kde má začať. Pretože opäť prešla nejaká doba a ja si opäť sadám za stôl k tejto modernej písacej búdke. Je toho tak veľa, že ani neviem, čo všetko chcem povedať. I keď je pravda, že by som sa mala v tejto chvíli venovať úplne niečomu inému. Školské povinnosti počkajú! Ale nemôžem si pomôcť a musím zo seba všetko vypustiť von.

Počas prvého týždňa tohto školského roka som opäť nevedela čo so sebou. Zažila som asi najlepšie leto vôbec a len tak zrazu som sa ocitla v situácii, keď som sa na svet musela pozerať z úplne inej perspektívy. Realita ma svojou veľkou päsťou udrela do brucha ani som nevedela ako. Jednoducho v živote sa všetko deje z určitého dôvodu. A naozaj tomu verím. Raz ste hore a raz dole. Našťastie som si veľmi rýchlo uvedomila, že sa nechcem opúšťať. Že chcem a potrebujem urobiť niečo prevratné. A tak som začala neskutočne rýchlo plánovať svoju budúcnosť. Chcela som byť iná. Chcela som vypadnúť zo svojho stereotypu. Nemožno povedať, že od apríla (a predovšetkým cez leto) sa v mojom živote neudialo nič významné. Ale túžila som po niečom väčšom. Možno to teraz znie sebecky, ale naozaj šlo iba o mňa. Nikoho som sa nesnažila ohúriť, nikomu som sa nesnažila vyrovnať, nikoho som nechcela napodobňovať. Bola to moja vlastná potreba. Byť lepším človekom. Byť užitočná. Niekam sa posunúť. Odosobniť sa. Skúšať nové. Žiť oveľa viac. Užívať si. Chcela som byť prospešná pre seba aj pre okolie. A tak som svoje myšlienky začala premieňať na činy. Ak sa to tak dá vôbec nazvať. Možno som nektoré vypustila nahalas z úst príliš skoro a nepremyslene. Ale nepokladám to za chybu. Som síce dievča, ktoré žije pre prítomnosť, ale budúcnosť mu nie je cudzia.
 

stop thinking and just let things happen

29. august 2016 at 15:19 | Danielle |  lady danielle
Nie je nič horšie, ako keď váš mozog nepretržite pracuje. Neviete ho vypnúť a vám sa pred očami neustále premietajú rôzne udalosti. Stále rozmýšľate. Na začiatku tohto leta som sa predierala presne takýmito chodníčkami. Myšlienky v mojej hlave sa nedali zastaviť. Od vtedy však ubehli dva mesiace. A čo sa zmenilo? Mám pocit, že všetko od základov. Podarilo sa mi získať brigádu. Na ten entuziazmus si pamätám do dnes (a stále sa ma drží). Nie je to vždy med lízať, to je pravda, ale som spokojná. Rozhodne mi rýchlejšie ubehne čas. Je to príjemná zmena. Ak som sa počas školského roka venovala športu permanentne, tak po uplynulé týždne som si myslím naložila do tela. Nevravím, že zdolávam extrémne výzvy, ale zdokonaľujem sa. Aspoň tak to cítim. A ženie ma to vpred. Užívam si každý jeden deň a teším sa zo svojich výkonov. Nikdy som nemyslela, že behaniu takto prepadnem. Je pravda, že bežcov som obdivovala už dávno. Ich výkon, schopnosť bez slova zobrať sa a ísť a neprestať. Ale nikdy som o tom neuvažovala reálne. Raz mi niekto povedal, aby som nerozmýšľala a konala, riskovala, skúšala. A tak som sa odhodlala. Netvrdím, že je to vždy božský pocit. Sú dobré a zlé dni. Ale vždy sa cítim dobre, keď dokončím to čo som začala. Je to pre mňa zakaždým očista duše. Ste vonku v prírode a vaša myseľ je prázdna. Najlepší liek na svete! A keď nad ničím neuvažujete, vtedy sa všetko začne hýbať.

it´s done

15. june 2016 at 21:26 | Danielle |  lady danielle
Mám problém uveriť. Je po skúškach. Prichádza voľno. Vytúžené. Slovami nedokážem vyjadriť ako dobre sa cítim. Pociťujem neuveriteľnú úľavu od všetkého. Miestami mám pocit, že to nie je reálne. Snažím sa prijať toľko pozitívnej energie, koľko vládzem. Konečne sa môžem venovať činnostiam, ktoré ma napĺňajú. Naplno! Po dvoch mesiacoch znova držím v rukách knihu. A prudko sa ponáram do jej deja. Užívam si písmenko za písmenkom, slovo za slovom. Šport má v mojom živote žiarivú zelenú. Nie že by pred tým nemal, ale teraz je to jasnejšie než kedykoľvek pred tým. Som až príliš motivovaná a ženiem sa za cieľom, ktorý som si vymyslela pár mesiacov dozadu. A mám chuť pracovať! Tentoraz to musí vyjsť. Keď spojím tieto tri aktivity dohromady, rysujú sa mi celkom príjemné prázdniny. Nechcem veľa voľného času. Túžim stále niečo robiť a baviť sa pri tom. Možno nebudem s ľuďmi, na ktorých mi záleží, pretože všetci budú rozlietaní, ale urobím všetko pre to, aby to neboli premrhané dni.
 


skúškové obdobie v plnom prúde

24. may 2016 at 17:50 | Danielle |  lady danielle
Asi si už neviem predstaviť život bez tohto pochmúrneho stresujúceho obdobia. Vždy po troch mesiacoch nastane. Samé útrapy a zúfalstvo, nedôvera v samu seba a strach z porážky. Za posledných pár dní však tieto pocity nemajú v mojom tele miesto. Vystriedal ich pokoj. A možno povedať, že v menšej miere aj smiech. A možno nevýslovná odvaha postaviť sa problémom tvárou v tvár. Viem, že keď moje predstavy nevyjdú, svet sa nezrúti. Pôjdem ďalej a skúsim to znova. O tom predsa život je. Musím spadnúť! No oveľa dôležitejšie je vstať, neopustiť sa a neľutovať. Nepoddať sa pocitu bolesti a prehry! Nájsť krásu aj v tom zlom a nepríjemnom. Uvedomiť si hodnoty, ktoré sú pre nás opodstatnené, ktoré nás posunú vpred. Vďaka ktorým sa cítime lepšie a sme lepší. Nájsť si niečo, čo nás napĺňa aj v štádiu, kedy sa sústredíme a snažíme podať perfektný výkon. Keďže teraz hovorím o učení, nie je to len o zvýrazňovačkách a bifľovaní sa. Treba si vyvetrať hlavu, inak do nej nič nenatlačíte.
Copyright: © 2014 - 2016 | Picture sources: google & ME :) | archive